Súťaž na časť diaľnice D1 medzi Turanmi a Hubovou sa môže začať v lete

Približne 13-kilometrový úsek od Turian po Hubovú môže totiž po splnení niekoľkých ekologických opatrení dostať zelenú od Európskej komisie (EK). Vyplynulo to z dnešného stretnutia komisára EÚ pre životné prostredie Janeza Potočnika s ministrom dopravy Jánom Figeľom (KDH) a ministrom životného prostredia Józsefom Nagyom (Most-Híd).
      
"Dnešné rokovanie s komisárom považujem aj z tohto dôvodu za zásadné a aj z hľadiska jeho výsledku za veľmi dôležité a pozitívne," konštatoval minister Figeľ. S komisárom sa podľa jeho slov dohodli na ďalších konkrétnych krokoch, ktoré bude Slovensko realizovať v nasledujúcich mesiacoch. Európskej komisii sa doteraz nepozdával vplyv diaľnice na životné prostredie. Slovensko tak bude musieť v priebehu niekoľkých mesiacov zabezpečiť v úseku diaľnice opatrenia napríklad pre migráciu veľkých šeliem či na ochranu vtáctva alebo potrebnú kanalizáciu. 
      
Podľa ministra je reálne, aby sa všetko stihlo spraviť do leta tohto roku. "Harmonogram, ktorý je pripravovaný s nezávislým expertom, siaha do júna tohto roku. Nevidím dôvod, aby sa kroky, ktoré má expert hodnotiť a následne vydať záverečné stanovisko, do takéhoto času nezvládli," ubezpečil minister dopravy. Pôvodne plánoval rezort dopravy spustiť výstavbu v úseku už na jar 2012. "Považujem tento úsek za náročný a citlivý z hľadiska dopadov na životné prostredie. Preto znamená starostlivé posúdenie nielen súčasnú istotu pri výstavbe, ale aj to, aby do budúcnosti nebolo spochybňované," uviedol Figeľ.
      
Doterajšie zmierňujúce opatrenia na životné prostredie si v úseku diaľnice vyžiadali sumu približne 8 miliónov eur. Úsek diaľnice D1 od Turian po Hubovú by mal po dobudovaní odbremeniť od náporu áut cestu prvej triedy, ktorej priemerná denná záťaž v časti od Krpelian po Kraľovany prevyšuje 20.000 vozidiel. Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 nadobudlo územné rozhodnutie na takzvaný údolný variant diaľnice s tunelmi Rojkov a Havran právoplatnosť v marci 2008 a stavebné povolenie v máji 2009.

Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. EK preto v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou. Úsek diaľnice si podľa predpokladov vyžiada náklady na výstavbu vo výške takmer 700 miliónov eur. Cesta má byť financovaná z eurofondov a štátneho rozpočtu.