Cestná doprava
Mesto Trenčín dostalo na opravu výtlkov od štátu päťkrát menej ako čakalo
Na opravu výtlkov po zime prišlo z ministerstva dopravy mestu Trenčín asi 30.000 eur.
Podľa prepočtov očakávali poslanci i vedenie mesta päťnásobne viac. Ministerstvo dopravy argumentuje, že dotácia je ústretovým krokom smerom k samosprávam, nie povinnosťou. „Dúfam, že je to len prvá časť platby na opravy výtlkov a potom príde ďalších 30.000, neskôr ďalších 30.000 až sa to vyšplhá na očakávaných 150.000 eur. Peniaze prišli od štátu na účet mesta v piatok s poznámkou, že je to na cestnú infraštruktúru,“ povedal trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Z výšky sumy na výtlky od štátu bol nemilo prekvapený aj šéf najsilnejšieho poslaneckého klubu Smer – SD v trenčianskom mestskom zastupiteľstve Daniel Beníček. „Ja si osobne myslím, že je to malá suma na krajské mesto. Šokovalo ma to, počítal som so sumou minimálne od 100.000 eur nahor. Ešteže sme schválili zmenou rozpočtu na výtlky ďalších 150.000 eur. Predstavte si, že by sme dali 30.000 my a 30.000 štát, to by sme opravili každý týždeň dve jamy,“ skonštatoval Beníček s tým, že primátor by sa mal na ministerstve spýtať, podľa akého kľúča dostal Trenčín tak nízku sumu.
Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu je starostlivosť o cesty v prvom rade na ramenách ich správcu, a tak má opravy ciest vo svojej správe financovať trenčiansky magistrát. Mimoriadna dotácia, ktorú sa rozhodla uvoľniť vláda vzhľadom na mimoriadnu zimu, je podľa neho ústretovým krokom smerom k samosprávam, určite nie povinnosťou. Každá samospráva by tak mala hľadať peniaze na opravy svojho majetku z vlastných zdrojov a nečakať na pomoc od štátu.
„Pripomíname, že sumu osem miliónov eur, ktoré vláda vyčlenila pre mestá a obce, bolo potrebné rozdeliť medzi takmer 3000 samospráv na celom území Slovenska. Jediným kritériom bol počet kilometrov, ktoré má konkrétne mesto a obec vo svojej správe. Najviac prostriedkov logicky dostali dve najväčšie slovenské mestá Bratislava a Košice, ktoré majú vo svojej správe najviac kilometrov ciest, a zároveň tu jazdí aj najviac vozidiel. Naopak, množstvo obcí dostali príspevok v stovkách či tisíckach eur – podľa rovnakého kľúča boli peniaze prideľované Trenčínu, Banskej Bystrici, Dubnici, či iným slovenským mestám a obciam,“ zdôraznil Kóňa.
Z výšky sumy na výtlky od štátu bol nemilo prekvapený aj šéf najsilnejšieho poslaneckého klubu Smer – SD v trenčianskom mestskom zastupiteľstve Daniel Beníček. „Ja si osobne myslím, že je to malá suma na krajské mesto. Šokovalo ma to, počítal som so sumou minimálne od 100.000 eur nahor. Ešteže sme schválili zmenou rozpočtu na výtlky ďalších 150.000 eur. Predstavte si, že by sme dali 30.000 my a 30.000 štát, to by sme opravili každý týždeň dve jamy,“ skonštatoval Beníček s tým, že primátor by sa mal na ministerstve spýtať, podľa akého kľúča dostal Trenčín tak nízku sumu.
Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Kóňu je starostlivosť o cesty v prvom rade na ramenách ich správcu, a tak má opravy ciest vo svojej správe financovať trenčiansky magistrát. Mimoriadna dotácia, ktorú sa rozhodla uvoľniť vláda vzhľadom na mimoriadnu zimu, je podľa neho ústretovým krokom smerom k samosprávam, určite nie povinnosťou. Každá samospráva by tak mala hľadať peniaze na opravy svojho majetku z vlastných zdrojov a nečakať na pomoc od štátu.
„Pripomíname, že sumu osem miliónov eur, ktoré vláda vyčlenila pre mestá a obce, bolo potrebné rozdeliť medzi takmer 3000 samospráv na celom území Slovenska. Jediným kritériom bol počet kilometrov, ktoré má konkrétne mesto a obec vo svojej správe. Najviac prostriedkov logicky dostali dve najväčšie slovenské mestá Bratislava a Košice, ktoré majú vo svojej správe najviac kilometrov ciest, a zároveň tu jazdí aj najviac vozidiel. Naopak, množstvo obcí dostali príspevok v stovkách či tisíckach eur – podľa rovnakého kľúča boli peniaze prideľované Trenčínu, Banskej Bystrici, Dubnici, či iným slovenským mestám a obciam,“ zdôraznil Kóňa.
