Aktivisti nesúhlasia s dopravným posúdením križovatky Triblavina

Odborníci z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline pri jeho spracovaní vychádzali totiž z Územného generelu dopravy hlavného mesta schváleného v roku 2015, ktorý aktivisti považujú za nedostatočne a nekvalifikovane vypracovaný. 

 

„Pri jeho tvorbe neboli dostatočne podrobne zistené rozvojové plochy v územiach za hranicami Bratislavy,“ informoval TASR zástupca OZ Triblavina a starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva. Výsledky dopravného posudzovania križovatky Triblavina preto považuje za skreslené, nepresné a zavádzajúce. „Odborníci z VÚD boli na rokovaní z našej informácie, že generel neobsahuje množstvo logistických parkov a rozvojových území na bývanie v tejto spádovej lokalite, sami prekvapení,“ povedal Mrva. Ako bratislavský mestský poslanec tvrdí, že generel prijalo bratislavské mestské zastupiteľstvo s veľkými výhradami pre odborné a faktické nedostatky. „Schválený bol len s podmienkou, že sa bude dať rýchlo opraviť a doplniť. To sa však nestalo,“ podotkol.  

 

Aktivisti z OZ Triblavina momentálne zbierajú zo spádových obcí a miest križovatky Triblavina informácie z územných plánov a plánov sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Zozbierané podklady chcú následne poskytnúť ministerstvu, VÚD i médiám.

 

Odborníci z VÚD začiatkom marca uviedli, že ak by sa naplnili tvrdenia aktivistov, že na vstupe do Bratislavy v okolí plánovanej diaľničnej križovatky Triblavina pribudne podľa schválených územných plánov obcí v nasledujúcich rokoch až 100.000 nových obyvateľov, regiónu nepomôže rozšírenie diaľnice D1 na osempruh od Bratislavy až po Blatné ani s následne dobudovanými kolektormi. Podľa generálneho riaditeľa VÚD Ľubomíra Palčáka by sa v takom prípade museli realizovať rozsiahlejšie systémové a infraštruktúrne opatrenia zamerané prevažne na verejné módy osobnej dopravy.

 

Mrva oponuje, že existuje dopravná koncepcia Bratislavského samosprávneho kraja i Slovenska. V nej je odborníkmi na základe prieskumu z roku 2009 naplánovaná podľa jeho slov šesťpruhová križovatka s kolektormi, štvorpruhová Senecká cesta aj štvorpruhový Grobsko – Pezinský obchvat. Križovatka Triblavina by podľa Mrvu bola určite lepšie a plynulejšie prejazdná, ak by mala kolektory.

 

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však rozhodla o rozšírení diaľnice D1 na plnohodnotných osem pruhov bez pozdĺžnych kolektorov. Diaľničiari to odôvodňujú tým, že šesťpruhová diaľnica by už výhľadovo nestačila náporu áut, a preto sú potrebné štyri pruhy v jednom smere priamo v telese diaľnice. Podľa Palčáka by pôvodná koncepcia diaľnice s kolektormi nezlepšila dopravnú situáciu obyvateľov tohto regiónu, ale len rezidencií v bezprostrednej blízkosti diaľnice. 

 

Pri výpočtoch budúceho dopravného zaťaženia vychádzal VÚD z územného generelu dopravy hlavného mesta, ktorý zohľadňuje územnú a demografickú prognózu až do roku 2040. Podľa Palčáka tento generel počíta s výrazne nižším nárastom nových obyvateľov, než o akom hovoria aktivisti. V prípade, že sa však preukáže, že neobsahuje všetky informácie, VÚD nemá problém svoje posudzovanie prepočítať.