Slovensko a ďalšie štáty vyjednali "férovejší" kľúč prispievania do ESM

Oznámil to po mimoriadnom zasadnutí ministrov financií eurozóny šéf slovenského rezortu Ivan Mikloš. Odlišnou metódou, než aká bola aplikovaná v prípade Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), by malo Slovensko ušetriť 1,17 miliardy eur. "Staré" členské krajiny chceli presadiť podmienky vzorca prispievania do nového záchranného fondu podľa predlohy z EFSF, ktorá sa stanovila podľa účasti na bankovom kapitáli v Európskej centrálnej banke. Pri EFSF sa teda kľúč prispievania odvíjal z 50 % od počtu obyvateľov krajiny a z 50 % bol príspevok určený cez podiel toho-ktorého štátu na celkovom hrubom domácom produkte eurozóny.
      
Malé krajiny ako Estónsko, Slovinsko a Slovensko sa však voči takémuto postupu postavili a chceli presadiť nezahrnutie parametra počtu obyvateľov do formuly. Nakoniec sa 17 členských krajín dohodlo na kompromisnom návrhu, ktorý predostrelo Estónsko. Slovensko malo podľa pôvodného výpočtu zaplatiť do ESM 7 miliárd eur, podľa nového formátu zaplatí 5,83 miliardy, čím ušetrí 1,17 miliardy eur, informoval novinárov Mikloš. Nový kľúč je vyrátavaný zo 75 % podľa podielu krajiny na celkovom hrubom národnom dôchodku (GNI) eurozóny a z 25 % podľa podielu na kapitáli v ECB. To znamená, že v konečnom dôsledku to dáva pre počet obyvateľov 12,5-% váhu, kým podiel na HDP eurozóny má 12,5-% "silu".   
      
"Máme definitívnu dohodu na kompromisnom návrhu o zmene kľúča. Zavážila naša argumentácia, otvorili sme to pred mesiacom my a zdôraznili sme, že je to pre nás zásadová vec. Počet obyvateľov mal v predchádzajúcom kľúčovaní 50-% váhu, teraz má výrazne nižšiu 12,5-%.  Slovenský podiel bude o 17 % menší, než aký bol v EFSF," komentoval výsledky rokovaní slovenský minister. "Ja stopercentne nie som spokojný ani s týmto riešením, lebo počet obyvateľov by vôbec v distribučnom kľúči nemal byť. Teda istá miera nelogičnosti tam zostala. Rešpektujeme, že nemôžeme dosiahnuť všetko, dôležitá je dohoda, aj preto sme boli ústretoví a čiastočne sme ustúpili."
      
Vyjadrenia nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho z dnešného popoludnia nedávali nijaké pozitívne vyhliadky na zmenu parametrov prispievania, no nakoniec sa ministri predsa dohodli na kompromise, ktorý v skladaní sa prostriedkov do ESM viac odráža ekonomickú silu krajín. "Prevažoval názor, že potrebujeme vzorec, ktorý je jednoduchý a férový. Mal aj čo najvernejšie odzrkadliť odlišný ekonomický vývoj v krajinách. Dohodnutý kľúč bol taký, ku ktorému sa všetky členské štáty dokázali prihlásiť," reagoval na výsledky rokovaní komisár pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn. 
      
ESM má začať svoje účinkovanie od júla roku 2013 ako finančná inštitúcia nahradzujúca EFSF. Podobne, ako v prípade EFSF, budú k dispozícii jeho prostriedky ako "posledná možnosť" pre štáty, majúce závažné problémy s udržaním stability svojich verejných financií. ESM bude mať celkovú úverovú kapacitu 500 miliárd eur, pričom v ňom bude nevyhnutné nahromadiť pre potrebný rating až 700 miliárd eur. Z nich bude pochádzať priamo v "hotovosti" 80 miliárd a 620 ďalších miliárd je v podobe sumy, ktorú si vedenie ESM môže vypýtať v prípade, ak je potrebné reálne požičať peniaze. Čo sa týka priameho príspevku krajín, teda 80 miliárd, tie sa musia nazbierať vo fonde do troch rokov od jeho založenia, pričom 40 miliárd bude pripravených ihneď na začiatku a 40 miliárd sa splatí v priebehu spomínaných troch rokov.