Jeden z dvoch nákladných letuschopných iliušinov IL-62MGr pristál v Bratislave

Na pristávacej ploche bratislavského Letiska M. R. Štefánika pristála práve táto nákladná verzia lietadla, Iliušin IL-62MGr. Lietadlo je vo vlastníctve bieloruskej spoločnosti Rada Airlines. „Toto lietadlo z Bieloruska je výnimočné tým, že existujú už len dva takéto typy lietadiel Iliušin IL-62MGr na svete v tejto verzii. Bolo ich vyrobených spolu 292, vyrábali sa v 60. – 70. rokoch,“ priblížila hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková.
      

Druhý nákladný letuschopný Iliušin IL-62MGr nemôže podľa Maroša Marka z portálu Slovak Aviation lietať do Európskej únie, lebo nemá patričné povolenia. „Takže toto je naozaj jediný nákladný Iliušin, ktorý môže do Bratislavy priletieť,“ doplnil Marko.
      

Iliušin IL-62 je sovietske, respektíve ruské prúdové lietadlo s dlhým doletom. Začiatky výroby iliušinov siahajú do roku 1960, kedy sovietsky (ruský) letecký konštruktér Sergej Iliušin začal so spolupracovníkmi vyvíjať nové prúdové lietadlo, ktoré malo nahradiť dovtedajší turbovrtuľový Tupolev Tu-114. Vtedajšie vedenie Aeroflotu potrebovalo nové lietadlo na diaľkové linky. Hlavnou požiadavkou Aeroflotu bolo, aby nové lietadlo malo dolet bez medzipristátia 7700 kilometrov pri kapacite minimálne 150 cestujúcich.
      

O tri roky neskôr, 3. januára 1963, vzlietol na svoj prvý let jeden z dvoch prototypov IL-62 poháňaný ešte štyrmi motormi Liulka AL-7. Tie však neboli pôvodne určené pre IL-62. Pre tento typ lietadla sa vyrábali motory Kuznetsov NK-8. Skúšobný let ukázal rôzne nedostatky, na odstránení ktorých pracovali štyri roky.
      

Letecká spoločnosť Aeroflot prevzala prvé lietadlo IL-62 v januári 1967. Najprv bolo nasadené na prevoz pošty z Moskvy do Chabarovska. S cestujúcimi na palube vzlietol IL-62 prvýkrát na linke z Moskvy do kanadského Montrealu 15. septembra 1967. Od júla 1968 lietali iliušiny bez medzipristátia až do amerického New Yorku.
      

Nové lietadlá sa aj napriek nie veľmi ekonomickej prevádzke rýchlo udomácnili na transatlantických, ale aj transsibírskych letoch do Japonska. Spoločnosť Aeroflot využívala lietadlá IL-62 na lety do hlavných miest Európy a na vnútroštátne lety v rámci vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) z Moskvy do Chabarovska, Taškentu (dnes hlavné mesto Uzbekistanu) či Alma-Aty (dnes najväčšie mesto Kazachstanu).
      

Od roku 1973 začal Aeroflot ako prvý dopravca prevádzkovať aj modernizovanú verziu označenú ako IL-62M, s motormi Solovjev D-30KU, ktoré boli nielen výkonnejšie, ale hlavne úspornejšie ako motory Kuznetsov. Verzia M dostala ďalšiu radu vylepšení a bolo ich vyrobených celkovo 192.
      

Nákladná verzia s označením IL-62MGr vznikla začiatkom 80. rokov minulého storočia z verzie iliušinov, ktoré sa vyrábali pre bývalú Nemeckú demokratickú republiku (NDR) a jej leteckú spoločnosť Interflug. Na nákladnú verziu boli prekonvertované len tri lietadlá.
      

Celkovo bolo vyrobených 292 iliušinov všetkých verzií. Letuschopných je v súčasnosti už len 14 z nich. Šesť lietadiel prevádzkuje ruská spoločnosť Rossija ako vládne lietadlá, štyri prevádzkuje severokórejská Air Koryo, po jednom lietadle IL-62 majú vlády Ukrajiny, Sudánu, Gambie a bieloruská spoločnosť Rada Airlines.