Železničná doprava

Podľa INESS vlaky zadarmo prinesú dodatočné daňové zaťaženie obyvateľstva

Zrušenie cestovného pre študentov a dôchodcov, ktoré plánuje vláda od 17. novembra tohto roku, bude znamenať dodatočnú záťaž pre daňovníkov v rádoch miliónov eur.

Myslí si to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. „Je to krok zlým smerom, ktorý železničnú dopravu ešte viac vzdiali trhovej realite, zvýši záťaž na rozpočet, znevýhodní autobusových prepravcov a pravdepodobne zníži už tak nízku kvalitu cestovania vo vlakoch,“ zdôraznil Vlachynský vo svojej analýze zverejnenej na internetovej stránke inštitútu.
      
Dôchodcom a študentom takéto opatrenie podľa neho sotva pomôže. Podstatne viac by im podľa analytika prospelo zrušenie odvodov z dohôd, ktoré sú pre študentov aj dôchodcov dôležitým zdrojov príjmov, alebo napríklad nezvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Naopak, správnym krokom by podľa Vlachynského bolo rázne redukovať zbytočné výkony železničnej dopravy a čo najviac uľahčiť vstup nových konkurentov na železnice. „Nie je reálne, aby sa osobná vlaková doprava v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti dostala z obrovských strát, ktoré generuje, ale tieto je možné aspoň redukovať,“ dodal.
      
Napríklad podľa údajov z výročnej správy štátneho osobného dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) za rok 2013 dosiahli náklady firmy 354,5 milióna eur. Tržby z cestovného boli 112,5 milióna eur a zvyšok predstavovali dotácie štátu. „Na každé euro tržieb ZSSK tak pripadá 3,15 eura nákladov,“ vyčíslil Vlachynský.
      
Bežného cestujúceho tak podľa jeho prepočtov stojí lístok na trase z Bratislavy do Žiliny 9,38 eura, prepravcu však odvoz tohto cestujúceho vyjde 29,5 eura. „Ten rozdiel prirodzene nespadne z neba, ale doplatí ho daňovník,“ zhodnotil analytik. Ročná dotácia štátu pre ZSSK pritom predstavuje 197,5 milióna eur a ďalší dopravca RegioJet dostáva zo štátneho rozpočtu približne sedem miliónov eur. Do nákladov na prepravu však možno podľa Vlachynského zarátať aj peniaze štátu potrebné na spolufinancovanie projektov z eurofondov, najmä na obnovu vozového parku či na modernizáciu infraštruktúry.
      
To však ešte nie je všetko, dotovaná je nielen osobná preprava, ale aj infraštruktúra, teda Železnice slovenskej republiky, ktoré spravujú koľaje. „Táto spoločnosť dostala v roku 2013 dotáciu 260 miliónov eur,“ vyčíslil analytik. Mimo kupovania cestovných lístkov na vlak tak stojí podľa jeho prepočtov fungovanie osobnej železničnej dopravy daňových poplatníkov viac ako 373 miliónov eur. „Pre porovnanie, to je pätina výnosov dane z príjmov od zamestnancov,“ dodal Vlachynský.
 

Prečítajte si aj

Back to top button