Bezplatné cestovanie vlakom

Bezplatné cestovanie vlakmi sa bude od decembra tohto roku vzťahovať aj na vdovy či siroty po bývalých vojakoch, policajtoch alebo hasičoch. Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) totiž odsúhlasil doplnenie k Návrhu na realizáciu opatrení finančného, ekonomického a sociálneho balíčka vlády v železničnej osobnej doprave.

 

Materiál ministrom predložil šéf rezortu dopravy Ján Počiatek (Smer-SD). Na základe neho budú môcť cestovať vlakmi zadarmo aj poberatelia vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov.

 

Doteraz sa pritom bezplatná železničná doprava vzťahuje na deti do 6 rokov, študentov denného štúdia do 26 rokov, seniorov od veku 62 rokov a tiež poberateľov dôchodkov podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená starobných dôchodcov, ale aj poberateľov predčasných starobných dôchodkov, vdovských, sirotských a invalidných. Cestovanie vlakmi na nulové lístky sa spustilo od pondelka 17. novembra. Platí na lístky v druhej vlakovej triede. Vzťahuje sa na vnútroštátne spoje štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko a vlaky RegioJet medzi Bratislavou a Komárnom. Výnimkou sú InterCity vlaky.

 

 

 

Ide o veľmi závažný zásah do dopravného trhu a zvýhodňuje jeden druh verejne využívanej dopravy pred inými druhmi. Najviac na to doplatí autobusová doprava a samosprávy. Znevýhodnení autobusoví dopravcovia zrejme prídu o značnú časť cestujúcich. A tak sa natískajú otázky, či si premiér Fico s ministrom dopravy Počiatkom nechali vypracovať odbornú štúdiu dopadov tohto kroku na dopravný trh. Otázkou zostáva aj to, či vôbec existuje záujem tieto dopady poznať. Podľa iných to zase znamená ďalší krok smerom k centralizácii riadenia dopravy.

 

Zväz autobusovej dopravy (ZAD) považuje rozhodnutie vlády o zavedení bezplatnej prepravy žiakov, študentov a dôchodcov vlakmi od 17. novembra za nesystémový krok. Nezohľadňuje totiž autobusovú dopravu, ktorá má dominantné postavenie v regionálnej verejnej doprave s podielom 85 % výkonov.

 

Ako informoval prezident ZAD Peter Pobeha, verejnú autobusovú a vlakovú dopravu by mali koordinovať samosprávne kraje a nie centrálna inštitúcia, o ktorej vzniku uvažuje ministerstvo dopravy. Z tohto dôvodu podľa zväzu nie je potrebné vytvárať ďalšiu centrálnu organizáciu, ktorá by mala objednávať vlakovú a autobusovú dopravu. ZAD odhaduje, že po zavedení vlakov zdarma môže počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave klesnúť o 8 % a tržby o 15,8 milióna eur. ZAD žiadal o zľavy aj pre autobusy, resp. aby kraje dostali od štátu peniaze vo výške očakávaných výpadkov v tržbách.

 

„Mal by sa dokončiť proces, ako bol nastavený, to znamená s presunom kompetencií v regionálnej železničnej doprave na samosprávne kraje,“ povedal Pobeha s tým, že regionálnu autobusovú dopravu objednávajú kraje už desať rokov. „V prípade vytvorenia inštitúcie typu dopravnej autority, ktorá by mala ako centrálny štátny orgán objednávať výkony vo verejnej autobusovej doprave a v železničnej doprave v jednotlivých regiónoch, hrozí strata prvej komunikácie v regiónoch,“ uviedol Pobeha.

 

Pripomenul, že tento systém tu už bol pred desiatimi rokmi a nebol ideálny, pretože z centra sa ťažko posudzujú podmienky v rôznych regiónoch. Objednávanie dopravy na úrovni regiónov má podľa neho väčší význam a efekt z pohľadu potrieb cestujúcich. Akékoľvek násilné zmeny vo verejnej doprave totiž môže spôsobiť, že ľudia odídu k individuálnej automobilovej preprave.

Ministerstvo dopravy považuje za neprípustné, aby jedným smerom z jedného miesta prakticky v rovnakom čase vyrážali poloprázdny vlak aj autobus, ktoré si takto navzájom konkurujú, pričom sú oba tým či oným spôsobom dotované z daní občanov. „Preto je pre nás podstatné vytvoriť efektívny systém verejnej osobnej dopravy s ohľadom na územia tzv. funkčných regiónov. Hranice krajov nie sú vždy totožné s dlhodobo stabilizovanou sieťou železničných regionálnych spojov, a niektoré regionálne železničné spoje vedú aj cez tri kraje,“ zareagoval rezortný hovorca Martin Kóňa.

 

O tejto téme ministerstvo a kraje dlhodobo rokujú a budú v tom pokračovať. „Forma, v akej by spomínaná dopravná autorita mala fungovať, nie je definitívne dohodnutá. Dôležité je, aby na jednom ucelenom území existoval jeden objednávateľ autobusovej i železničnej dopravy,“ dodal.

 

Autobusári nesúhlasia s tvrdením, že spolu s krajmi nekoordinujú svoje cestovné poriadky s vlakmi. Súbehy vlakov a autobusov z hľadiska času a priestoru nevnímajú ako vzájomnú konkurenciu oboch druhov dopravy, ale ako ich dopĺňanie. „Železničná doprava je lacnejšia ako autobusová, ale autobusová aj železničná doprava má svojich zákazníkov a má svoje opodstatnenie v súbehoch,“ povedal Pobeha.

 

„Je to odborná téma, ktorú treba riešiť bez emócií a tam, kde sú potreby cestujúcich, to znamená v regiónoch,“ povedal viceprezident ZAD Peter Sádovský. „Jeden nástroj na to, aby sa vlaky a autobusy lepšie koordinovali, už je, a to integrovaná doprava, ktorá sa na Slovensku niekde viac, niekde menej rozbieha. Súčasné opatrenie – vlaky zadarmo – je klincom do rakvy integrovaných dopravných systémov na Slovensku,“ dodal. Ak v cenníku integrovanej dopravy nebude najatraktívnejší druh dopravy v regióne, tak po týchto zmenách to podľa Sádovského bude ešte horšie.

 

Podľa informácii HN online, denne za každý prenajatý „koženkový“ vozeň zaplatíme 150 eur a 240 eur denne za starú lokomotívu. Ide o najhoršie vozne, ktoré České dráhy vo svojej flotile majú. Na vlakoch zadarmo tak zarobia aj České dráhy. Za tento „koženkový luxus“ zinkasujú 7 500 eur denne.

 

Vláda sa rozhodla štedro zvýhodniť žiakov, študentov, starobných dôchodcov aj tých, ktorí poberajú invalidný, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok. Dokopy zhruba 2,5 milióna Slovákov. Z potenciálne dlhého zoznamu skupín z tej druhej polovice národa, ktoré sa, samozrejme, môžu a aj budú cítiť diskriminované, sa k výhodám zatiaľ stihli prihlásiť výsluhoví dôchodcovia.

 

Zadarmo by tak mohlo cestovať ďalších 25-tisíc výsluhových vojakov, policajtov, colníkov, hasičov alebo horských záchranárov. A tu sa zoznam asi neskončí. Aby sa vo veciach zachovalo aspoň zdanie poriadku, ľudia, ktorí za cestovanie aj tak neplatia, si naďalej musia zháňať lístky. Výsledok si od pondelka užívajú všetci cestujúci už na vlakových staniciach. Čakajú v nekonečnom rade na lístok.  

 

Zatiaľ čo v súčasnosti železnice dopĺňajú kapacity pre boom záujmu o bezplatné cestovanie, samosprávy a autobusová doprava (a to nielen tá čo vykonáva prepravy vo verejnom záujme, ale aj súkromní dopravcovia) budú rátať škody, ktoré im pokrivenie dopravného trhu spôsobuje. Spravodlivé a férové by bolo, keby si aktéri, ktorí túto situáciu spôsobili (predseda vlády a minister dopravy) uvedomili, akú deformáciu tým spôsobili na dopravnom trhu a buď úplne zrušili „bezplatné vlaky“ alebo umožnili všetkým dopravcom, ktorí prepravujú danú skupinu občanov, rovnaké podmienky – teda rovnako dotovali prepravu aj autobusmi.

 

Po prvých skúsenostiach s „vlakmi zadarmo“ už prišla aj občianska aktivita – Petícia za zrušenie vlakov zadarmo. Ako píšu jej organizátori: „My, dole podpísaní občania Slovenskej republiky, vyslovujeme nesúhlas s populistickým a nezodpovedným návrhom vlády Roberta Fica o vlakoch zadarmo. Vieme, že nič nie je zadarmo a všetky náklady budú hradené z daní nás, daňovníkov. Vyzývame vládu Roberta Fica, aby peniaze radšej použila na modernizáciu Slovenska, aby investovala do vedy a výskumu a vzdelania mladých, ktoré Slovensku prinesie násobne vyšší prínos, ako vlaky kvázi zadarmo. Vyzývame Vládu SR, aby mladým ľudom a študentom pomáhala v hľadaní si praxe počas štúdia, ktorej absencia je často krát najväčšou prekážkou prijatia do zamestnania a tak pomáhala mladým. Vyzývame Vládu SR, aby neničila podnikateľské prostredie a nechala podnikateľov vytvárať nové pracovné miesta a tak zvyšovať životnú úroveň.“ Zatiaľ sa pod túto petíciu podpísalo viac ako 28 000 ľudí.