Železničná doprava

ZSSK vidí potenciál železnice v spojení Nitry a Bratislavy či Prešova a Košíc

Spojenie Nitry a Bratislavy železnicou, lepšie prepojenie Košíc a Prešova, alebo zvýšenie kapacity na trase medzi Bratislavou a Trnavou, Trenčínom až po Žilinu.

V takýchto opatreniach vidí Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) veľký potenciál a zvýšenie počtu cestujúcich.
 
Na dnešnej konferencii v Bratislave na tému Aktuálne výzvy v regionálnej osobnej železničnej doprave to uviedol riaditeľ úseku obchodu ZSSK Karol Martinček. Podujatie organizuje ZSSK pod záštitou rezortu dopravy.
 
Podľa Martinčeka je napríklad trochu nešťastím, že Nitra nemá železničné spojenie s hlavným mestom. Dnes tak 90 % ľudí, ktorí dochádzajú do Bratislavy, cestuje buď autobusmi alebo autami. „Keby sa Nitra prepojila s Bratislavou, vychádza nám tok cestujúcich medzi týmito mestami niekde na úrovni 1,2 až 1,8 milióna ročne,“ odhadol prípadné počty cestujúcich Martinček.
 
Veľký potenciál však ZSSK vidí aj pri spojení Košíc a Prešova, Martinček hovorí o zdvojkoľajnení a zelektrifikovaní trate. Takéto opatrenie by podľa neho riešilo napojenie Prešova na hlavnú koridorovú trať a aj pohyb cestujúcich za prácou či do škôl, ktorí sa presúvajú medzi Prešovom a Košicami. Teda medzi druhým a tretím najväčším mestom na Slovensku.
 
Jedným z ďalších opatrení je podľa neho napríklad zvýšenie priepustnosti hlavnej koridorovej trate od Bratislavy cez Trnavu, Trenčín a prípadne až po Žilinu. „Vedeli by sme si predstaviť, že by Žilina bola spojená s Bratislavou v hodinovom takte,“ opísal. Na to by sa ale musela v úseku postaviť ďalšia koľaj. „Nemusí byť stavaná na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, ale mala by odľahčiť priepustnosť úseku hlavne z pohľadu osobnej, prípadne nákladnej železničnej dopravy,“ dodal.
 
Martinček spomínal aj ďalšie opatrenia v jednotlivých krajoch na Slovensku. Napríklad lepšie napojenie na Oravu, či modernizáciu trate medzi Zvolenom a Košicami, alebo lepšie prepojenie Slovenska s Českou republikou, ale aj spojenie Zvolena cez Šahy po Budapešť.
 
Tieto myšlienky vychádzajú podľa Martinčeka z komunikácie s jednotlivými vyššími územnými celkami či s dopravnými oddeleniami v krajoch. Treba podľa neho zadefinovať konkrétne riešenia a dať im priority.
 
Čo sa týka financovania týchto opatrení, minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) pripomenul možnosť čerpania eurofondov vo výške 1,4 miliardy eur z aktuálneho programového obdobia. Martinček však dodal, že nemusia byť všetky investície financované z jedného zdroja. Napríklad aj v zahraničí podľa neho funguje viaczdrojové financovanie projektov, napríklad zo štátu, kraja a aj zo strany správcu infraštruktúry.

Prečítajte si aj

Back to top button