Združenie miest a obcí Liptova bojuje za modernizáciu železnice

Predstavitelia ZMOL chcú dosiahnuť, aby sa rýchlo spustil projekt posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to v úseku Paludza – Liptovský Hrádok. Po novom by totiž nemal posudzovať len tento úsek, ale až trať po Lučivnú. „Toto by však znamenalo oddialenie celého projektu minimálne o tri roky a definitívny koniec, pretože potom už nebudú k dispozícii peniaze z prostriedkov Európskej únie. Preto bojujeme za odstránenie tejto požiadavky,“ vysvetlil predseda združenia Ján Blcháč.

 

Primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger pripomenul, že dopravná situácia v Liptove je veľmi komplikovaná a práve modernizácia železničnej trate by umožnila jej zlepšenie. „Okrem toho, že by sa zvýšila rýchlosť v koridore, tak veľmi dôležité sú hlavne cestné prepojenia, ktoré by dopravnú dostupnosť v celom regióne maximálne zlepšili,“ vysvetlil.

 

Prekládka železnice by podľa Blcháča spôsobila vznik troch cestných ťahov cez Liptovský Mikuláš, čo by zásadne odľahčilo dopravu v meste. Z pôvodnej cesty I/18 by sa stal mestský bulvár, pretože autá by mohli využívať ďalšie dve komunikácie, ktoré by prekládkou vznikli – trasu z Demänovej popri železnici do Okoličného s možným následným napojením na Stošice a z Demänovej na Benice a tretia trasa by viedla po telese terajšej železnice smerom do Liptovského Hrádku. „Ak sa prekládka trate neuskutoční, tak sa tu zadusíme dopravou, pretože jedinou hlavnou dopravnou tepnou zostane naďalej cesta I/18. Po nej už dnes chodí viac ako 22.000 áut denne,“ ozrejmil predseda ZMOL.

 

„Pre našu obec je dôležité, že sa má v rámci modernizácie vybudovať železničná zastávka, ktorá v Závažnej Porube nikdy nebola, a v neposlednom rade komunikácia, ktorá spojí Demänovskú Dolinu s Liptovským Jánom, čo pomôže hlavne rozvoju turizmu v celej lokalite,“ priblížil potreby rozvoja dopravnej infraštruktúry starosta Závažnej Poruby Pavel Beťko. 

 

S prekládkou železničnej trate mali železničiari pôvodne začať už v polovici tohto roka. Investičné náklady na prekládku v katastri Liptovského Mikuláša sa mali vyšplhať na 600 miliónov eur. ŽSR však projekt v úseku medzi Paludzou a Liptovským Hrádkom zaradili do rezervných projektov. Dôvodom má byť súbeh viacerých faktorov.

 

Prvým je, že z dôvodu neukončených procesov majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov nie je možné získať stavebné povolenie. Ďalším faktorom je požiadavka Európskej únie zabezpečiť v predmetnom úseku nový proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. V neposlednom rade sa železničiari obávajú, že investovať získané finančné prostriedky by už v Liptovskom Mikuláši nestihli, a tak ich presunuli na iné projekty.