Cestná doprava

90 rokov technických kontrol: lekcie a príležitosti

90 rokov technických kontrol: lekcie a príležitosti. História povinných pravidelných (periodických) technických kontrol na Slovensku, alebo presnejšie povedané v Československu, siaha do roku 1935, keď sa zaviedli prvé periodické kontroly autobusov.

Za takmer 90 rokov prešli „STK-čky“ výraznými zmenami – rozšíril sa okruh vozidiel, sledované parametre, transparentnosť kontroly a neskôr sa vzhľadom na naliehavosť klimatickej krízy pridali aj emisné kontroly. Roky skúseností potvrdili, že technické kontroly sú jedným z pilierov zachovávania a zvyšovania bezpečnosti na cestách, keďže znižujú pravdepodobnosť technickej poruchy vozidla, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť premávky buď priamo, alebo nepriamo, pôsobením na ostatné časti systému.
Emisná kontrola je, naopak, zameraná na selekciu vozidiel poškodzujúcich životné prostredie nadmernou tvorbou škodlivých emisií vo výfukových plynoch. Obe kontroly sa navzájom dopĺňajú a v konečnom dôsledku zaisťujú bezpečnosť ciest z technického aj environmentálneho hľadiska.

Čo nám pri technických kontrolách ukázala prax

Postupom času sa ukázalo, že nielen technické kontroly ako také zvyšujú bezpečnosť na cestách, ale aj to, že čím častejšie na tieto kontroly autá chodia, tým bezpečnejšia je cestná premávka. Jedným z dôkazov je napríklad štúdia protinožcov z Nového Zélandu a Austrálie. Porovnali nehodovosť áut, ktoré podstúpili technickú kontrolu raz a dvakrát ročne, a zistila, že v druhom scenári sa dosiahlo približne osempercentné zníženie nehodovosti.

Stlačiť však periodicitu na úplné minimum a posielať autá na technické kontroly každého pol roka by, samozrejme, nebolo správne. Tlak na peňaženky, čas a ľudské kapacity by prevýšil marginálny benefit zvýšenia bezpečnosti (teda pridanú hodnotu tohto skrátenia). Je preto nutné hľadať delikátne ekvilibrium alebo rovnováhu, aby sa dosiahla vysoká bezpečnosť na cestách a zároveň aby sa na vodičov neuvalili zbytočné náklady (teda také náklady, ktoré by prevyšovali pridanú hodnotu).

90 rokov technických kontrol: lekcie a príležitosti

Neexistuje jeden univerzálny „bod rovnováhy“, keďže jeho nastavenie sa odvíja od viacerých faktorov, napríklad od kilometrového nájazdu. Čím viac kilometrov dopravný prostriedok v určitom časovom období najazdí, čím intenzívnejšie sa využíva. A teda tým väčšia záťaž sa kladie na techniku v ňom. Na technický stav bŕzd, častí riadenia vozidla, zavesenia kolies a podobne nevplýva len to, koľko majú rokov, ale aj to, ako veľmi sú opotrebovávané. Môžeme urobiť niekoľko zovšeobecnení. Dodávky (kategória N1), ktoré rozvážajú tovar po celej republike, najazdia v priemere (ako celok) viac kilometrov než osobné autá (kategória M1), ktoré sa vo väčšej miere využívajú na vnútromestskú dopravu.

Blíženie sa k 90. výročiu technických kontrol v Československu je presne čas, keď sa môžeme zamyslieť nad tým, či je súčasný systém nastavený správne. Vozidlá na Slovensku dnes chodia na technické kontroly spravidla vo frekvencii 4-2-2. Teda prvýkrát 4 roky po registrácii a následne každé 2 roky. To však neodzrkadľuje vysoký rozdiel v počte najazdených kilometrov medzi rôznymi typmi vozidiel a to, že jedno auto za tie 4 (resp. 2) roky najazdí 200 000 a iné 20 000 kilometrov.

Po vzore ostatných európskych štátov

Najreformnejší by bol prípad, keď by sa frekvencia technických kontrol neurčovala len podľa presne určených lehôt, ale aj na základe intenzity používania (autá by teda chodili na TK po najazdení určitého počtu kilometrov).

Druhá, miernejšia reforma sa môže týkať vyššie uvedených zovšeobecnení a dôležité je porovnať, či je férové, že kategórie áut, ktoré majú v priemere vyšší počet najazdených kilometrov (kategória N1), chodia na technické kontroly v rovnakých intervaloch ako autá, ktoré najazdia menej kilometrov (kategória M1).
Pri tomto porovnávaní môžeme vychádzať aj z praxe ostatných členských štátov EÚ – už 9 z nich (Belgicko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko) totiž zaviedlo pre vozidlá kategórie N1 každoročné technické kontroly.

Na druhej strane, práve tieto krajiny majú o dosť nižší priemerný vek dodávok – 9,6 roka v Slovinsku, 8,6 roka v Belgicku a len 6,4 roka v Rakúsku oproti slovenskému priemeru 14,7 roka a európskemu priemeru 11,9 roka. Je zaujímavé, že Slovensko na trend každoročných technických kontrol vozidiel kategórie N1 stále nenasadlo, a to aj napriek tomu, že priemerný vek našich dodávok je výrazne vyšší, a teda potenciál posilniť bezpečnosť na cestách niekoľkonásobný. Dúfajme, že sa tejto témy ujme aj ministerstvo dopravy a postaví sa na stranu európskych štandardov a bezpečnej cestnej premávky.

V spolupráci
transport.sk
Zdroj
PR, Ing. Peter Harman, výkonný riaditeľ NASTK

Prečítajte si aj

Back to top button