Plány výstavby metra v Bratislave
Plány výstavby metra v hlavnom meste SR v Bratislave majú svoj počiatok v roku 1974, keď bola schválená koncepcia rozvoja mestskej hromadnej dopravy (MHD) založená na rýchlodráhe.
V rokoch 1983 – 1985 bolo vypracovaných a posúdených viacero projektov riešenia rýchlodráhy, z ktorého víťazne vyšiel návrh uvažujúci o 5 staniciach v Petržalke a 4 v centrálnej mestskej oblasti. Celá stavba mala v tom čase stáť 13 miliárd Sk (431,52 milióna eur) a 450 miliónov devízových korún. Výstavba sa začala v roku 1985, a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť depo metra Janíkov dvor. Výstavba bola zhruba po roku zastavená a po roku 1989 úplne zrušená.
Začiatkom roku 1990 sa vynorila myšlienka vybudovať nosný systém MHD na báze ľahkého metra ako lacnejšie riešenie. Zvolil sa systém VAL francúzskej spoločnosti Matra Transport International. Mestské zastupiteľstvo za účelom prípravy, realizácie výstavby a prevádzkovania nosného systému MHD na báze ľahkého metra v septembri 1997 založilo obchodnú spoločnosť Metro, a. s., Bratislava. V roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, ktorý síce ponúkol dodávku stavby na kľúč, ale v zmluve chýbal konkrétny podiel dodávok slovenských firiem. To bola jedna z príčin, pre ktoré sa v roku 1998 neuskutočnilo podpísanie zmluvy na realizáciu I. etapy trasy B medzi konzorciom Matra Transport International – Campenon Bernard SGE – Siemens a firmou Metro, a. s., Bratislava. Ďalší z projektov na vybudovanie metra zazrel svetlo sveta v roku 2001. Zástupcovia spoločnosti Metro, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR a samosprávy predstavili nové projektové riešenie prepojenia metra a železničnej siete v okruhu 50 kilometrov od mesta. Projekt, ktorý počítal s čiastočným prepojením metra na súčasnú električkovú sieť a na železničné trasy do Malaciek, Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy, navrhol Dopravoprojekt realizovať postupne do roku 2030. Predložený projekt mal byť podľa slov vtedajšieho riaditeľa a. s. Metro Vladimíra Kovalčíka o 50 % lacnejší ako pôvodne navrhovaný ľahký typ metra. Prostriedky na jeho realizáciu mali pochádzať z deblokácií ruského dlhu. Do projektu výstavby bratislavského metra bola ochotná vstúpiť ruská strana zastúpená firmou Metrostroj. Tento projekt padol v roku 2003 hlavne z finančných dôvodov.
Diskusia o tom, aký nosný dopravný systém bude mať Bratislava, pokračuje i v súčasnosti. Dilema „metro či električka“ zostáva naďalej otvorená. Postoj bratislavského magistrátu k tejto otázke vyjadril primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. „Pri uvažovaní o metre ako takom si ja osobne myslím, že Bratislava nebude mať metro asi nikdy, respektíve možno o takých 60 rokov. V iných mestách vo svete aj v susedných krajinách je metro spolufinancované zo strany štátu. V našom prípade je to nepravdepodobné, pretože štát na to jednoducho peniaze nemá a Bratislava už vôbec nie,“ konštatoval Ďurkovský.
zdroj: TASR, foto: www.urbanrail.net
